Volanie o pomoc - 11 ročný chlapec menom Paťko ušiel z domu
21.11.2007 ušiel z domu vo Veľkom Krtíši 11 ročný chlapec menom Paťo. Vybral sa naprieč Slovenskom s cieľovou stanicou LVS (liečebno výchovné sanatórium) - Ľubochňa. Bez zimnej vetrovky, bez jedla. Svoj dôvod prečo... mal už dávno zrejmý. V nedávnej minulosti sa tu liečil (pred rokom) a pravdepodobne sa nestretol s lepším prístupom k nemu nikde inde a to ani doma. Vedel si zrátať, že tu mal čo jesť, boli k nemu dobrí, mal čisto a bolo mu teplo. Nikto ho nebil, neposmieval sa mu a vždy sa mohol hrať. Doma to bolo práve naopak. Neustále riešenie domácich konfliktov pod vplyvom alkoholu a všade prítomný alkohol, hlad, bitky, hádky jeho rodičov. Plniť si svoje školské povinnosti, vyrovnať sa svojím kamarátom aspoň v niečom, to nemohol ani keby chcel. Po roku si spomenul kde mu bolo dobre a rozhodol sa konať na vlastnú päsť - útekom z domu. Smeroval do Ružomberka a odtiaľto sa chcel dostať do Ľubochne. Možno chcel pozrieť len svoje tety, ktoré sa o ňho starali a možno sa chcel vyžalovať. Možno však ukázal takto na seba, že je tu a že potrebuje pomoc a to je najpravdepodobnejšie. Do Ľubochne sa dostal, svoje tety našiel a tie museli napokon kontaktovať Políciu, aby o Paťovi a jeho konaní vedela predovšetkým rodina, ktorá vôbec nemala záujem a ani nevedela, že doma nemajú syna. Polícia Paťa vzala a snažila sa nájsť riešenie spolu so sociálnym úradom v Ružomberku. Oslovenie o pomoc sme dostali aj My a pokúsili sa Paťovi zabezpečiť stravu, nocľah - aby mal kde prespať keby to bolo nutné, ošatenie a samozrejme aj nevyhnutnú a potrebnú pomoc. Privolali sme si na pomoc zdravotníčku a spolu sme Paťovi robili spoločnosť kým sociálny úrad podnikne všetky zákonom stanovené kroky na vyriešenie Paťovej situácie. Zobrali sme si ďalšiu pomoc a to nášho verného kamaráta psíka, ktorý zdá sa zožal väčší úspech ako ktokoľvek z nás. Tak sme čakali spolu na telefonát zo sociálneho úradu. Medzi tým sa Paťo najedol, umyl, prezliekol si mokré veci a keďže sa chýlilo k večeru, bolo treba zabezpečiť nočnú službu k Paťovi. Podarilo sa a Paťo tak mohol nerušene prečkať noc v pokoji a v kľude. Na druhý deň sa podarilo skontaktovať všetky zúčastnené strany a Paťovi okamžite nájsť miesto, kde by mohol zotrvať do doby, kým sa nevyrieši celý jeho prípad. Sám uviedol, že domov nechce ísť a nechcel ani pred rokom. Miesto sa našlo a v súčastnosti je Paťo vo veľmi dobrých rukách a môže si tak plniť svoje povinnosti, ktoré dieťa v jeho veku plniť má. Počas 24 hodín strávených s Paťom bolo veselo a o to išlo. Hrať sa patrí tiež k jeho povinnostiam. Tak ti Paťko prajeme veľa hrania bez strachu a stresov. Dospelí si budú teraz riešiť dospelé veci.
Paťo sa nám ozval (z nového dočasného domova) a poďakoval za pomoc. Paťo sa zatiaľ snaží a je veľmi zhovorčivý... vraj to tam dosť oživil. Rád kreslí a venuje sa viacerým činnostiam naraz, čo je normálne vzhľadom k tomu, že takéto činnosti už dlho nerobil, alebo sa im nevenoval (hry s hračkami, počítač, spoločenské hry, sledovanie TV, upratovanie, varenie, pomocné práce, učenie sa spolu s tetou... Paťo aj naďaľej zostane s nami v kontakte.
POĎAKOVANIE:
Radi by sme na tomto mieste vyjadrili obdiv slúžiacej pani kurátorke v RK, ktorá podala priam heroické úsilie, aby sa veci okolo Paťa začali hýbať tým správnym smerom a Polícii (službu konajúcim pracovníkom), ktorý sa Paťovi venovali s príkladnou strarostlivosťou, čím zabezpečili jeho dôveru tejto inštitúcii. Ako sa sám Paťo vyjadril: máte tu dobrých ujov na Polícii a tety na sociálke (sociálnom úrade). Nemohol by som zostať tu s nimi?
Sme dobrovoľníci, ktorí chcú pomôcť tam, kde to je treba a to vie každý. Chceli by sme sa však spojiť s každým, kto nepotrebuje veľa slov, ale koná a chce konať-pomáhať ďalej. Touto formou si môžeme odovzdávať cenné skúsenosti, vytvárať dobrovoľné pracovné skupiny, stretávať sa a pomáhať priamo v teréne. Niekedy stačí len včas podať pomocnú ruku tam, kde je to potrebné a veľmi urgentné. Uverejnené príbehy sú skutočné.
Dik kto tu je :d
(Patrik Hajdu, 23. 3. 2013 16:34)