Hľadanie ihly v kope sena - Ujo prosím Vás nájdite mi súrodencov
Vaše listy, postrehy, nápady, ale aj našu možnú pomoc pre vás pri hľadaní súrodencov napíšte do sekcie v menu: Kontakty na nás, tam nájdete aj odpovede.
Na začiatku bola prosba: Ujo prosím Vás nájdite mi súrodencov, ktorých by som mal mať v tejto dedine a povedzte mojím rodičom, že by som ich chcel veľmi vidieť a napíšte mi aj adresu a pozdravujte ich a povedzte mojím súrodencom (neviem presne koľko ich mám), aby ma prišli pozrieť.. Marek 13 rokov. Už po druhý krát ide s nami na tábor a to na zimné stretnutie súrodencov na chate Škutovky pri Ružomberku. V zariadení ústavnej starostlivosti je ešte so svojou sestrou a ďalší súrodenci sú v inom zariadení.
Tak sme sa vybrali hľadať týchto súrodencov (podľa opisov a popisov) aj preto, že sme im chceli ponúknuť možnosť byť so svojími súrodencami na našom tábore. Prešli sme všetko čo sa prejsť dalo. Boli sme za starostom, miestnymi obyvateľmi a pýtali sme sa na školách v predajniach v miestnej obci, až sme sa dostali po viacerých typoch na miesto zvané: LETANOVCE. Komu sa vybaví dobre známa obec resp. jej (neslávne známy) obyvatelia žijúci pod horou v chránenej krajinnej oblasti Slovenský raj, má pravdu.. ide naozaj o týchto ľudí a My sme tam prišli za nimi. Najprv bolo veľmi ťažké vysvetľovať o čo ide a prečo sme prišli. Veľmi sa vysvetľovať nedalo, lebo po Slovensky dobre nevedeli a každou minútou strávenou u nich sa ich počet (hlavne detí) z trojnásoboval, takže tam bol veľký krik. Napriek tomu som sa dozvedel od rómskych asistentov (odporúčam aj iným, aby zásadne jednali len s nimi) informácie, ktoré neboli nijak príjemné a už ako odpoveď vôbec. Pravda je však pravda a ja som musel tieto informácie odovzdať tak, ako som sa ich dozvedel.
Čo som zistil: súrodenci o ktorých Marek rozprával sú všetci v detských domovoch, alebo v iných ústavoch okrem najstaršieho, ktorý v tejto obci naozaj s rodičmi žil. Obaja rodičia z obce odišli do susednej obce Hrabušice, pretože sa veľmi zadĺžili a neboli schopný v tejto komunite žiť bez konfliktov (aj keď sú na denno dennom poriadku). Najstarší ich syn tu ešte chvíľu zostal. Po troch týždňoch odišiel aj on. Nepovedal kam a ani to, či ide za svojími rodičmi. V Hrabušiciach však dlho neboli a išli do Českej republiky. Z Českej republiky prišiel už len list o oznámení tragického úmŕtia oboch rodičov pri požiari a následnom zrútení ubytovne. Bol adresovaný sem. Mali aj ďalšie deti, tie sa však narodili v Českej republike, tam aj sú a pravdepodobne sú obaja rodičia aj tam pochovaný. Mali by ste ísť tam za nimi, možno by aj ich deti chceli o svojich súrodencoch niečo vedieť a možno ani o nich nevedia.
Takáto je pravda a zistenie týchto skutočností nie je nijak príjemné. Do Českej republiky na Moravu som sa ešte nevybral. Marekovi som tieto skutočnosti oźnámil a povedal mu, aby sa snažil svojej sestre ešte viac pomáhať. Prijal to v celku dobre. Slzám sa neubránil, ale snažil sa to brať veľmi rozvážne. Chvíľu sme sa ešte rozprávali a snovali plány na začatie hľadania súrodencov v Českej republike. Myslím si, že to bude veľmi náročné.
Bude to akoby sme hľadali ihlu v kope sena, pretože list a poštu adresovanú práve ich najstaršiemu synovi síce prebrali (nedoporučenú) známy rodiny, ale sú tak poškodené, že nevieme zistiť odkiaľ presne prišli. Na pečiatke je ešte čitateľný nápis OLOMOUC. Možno sa ozve ten najstarší syn a možno raz príde speť do tejto osady v Letanovciach a tu sa o Vás dozvie. Bude vedieť, že sme ho hľadali. Všetko potrebné na kontaktovanie sme tam nechali.